Potrebujeme silný štát? (1/2)

Autor: Ján Buček | 14.11.2011 o 13:10 | Karma článku: 8,47 | Prečítané:  1338x

Tento blog bol napísaný ako reakcia na blog pána Maďariča, v ktorom pán Maďarič obhajuje potrebu silného štátu. Uvádza však niekoľko sporných bodov, ktoré by mal niekto spochybniť. Keďže tak nikto doteraz neurobil, podujal som sa spísať niekoľko protiargumentov.

"Trh funguje efektívne iba vtedy, ak stojí na základoch silného štátu."
Liberáli tento fakt skutočne nepopierajú, no treba si potom definovať, čo je silný štát. Pre pána Maďariča je silný štát taký, ktorý vie hocikomu a hocikedy niečo nariadiť, napríklad znížiť cenu, zvýšiť mzdu a podobne. Ak liberál hovorí o silnom štáte, tak hovorí predovšetkým o sile práva, ktoré tento štát vykonáva. Efektívne fungovanie trhu si nevyžaduje silnú ruku štátu v podobe zásahov, ale v podobe strážcu pravidiel (zákonov), ktoré sú nastavené. Tieto pravidlá navyše nesmú byť v rozpore s trhovým mechanizmom. Trhový mechanizmus je schopný zabezpečiť svoje vlastné fungovanie len v tom rozmedzí v akom mu to je (pravidlami) umožnené.

Podľa pána Maďariča je štát nezastupiteľný v nasledujúcich prípadoch:

1. Spravodlivá súťaž
Podľa neho je spravodlivé to, ak majú všetci na začiatku rovnaké podmienky. To teraz máme každých 10 rokov všetko zresetovať, a skúšať od začiatku kto bude najlepší? Toto je absurdné. To že väčšie (a staršie) firmy získavajú zákazky ľahšie súvisí najmä s ich lepšou situáciou a to či už finančnou, alebo historickou, keďže je ľahšie spoliehať sa na firmu s 10 ročnými skúsenosťami, ako na firmu, ktorá vznikla pred 2 týždňami. Pre pána Maďariča je fakt, že tieto firmy majú viac možností na odstavenie konkurencie problém, pre mňa nie. Je to prirodzený dôsledok toho, že zákazník má s týmito firmami skúsenosti. Konkurenčný boj však nerozhoduje len sila a veľkosť ale aj iné faktory, napríklad inovácie. Ak príde firma s inovatívnym produktom, veľmi ľahko odstaví akúkoľvek firmu, o čom sa môžeme presvedčiť, ak sa pozrieme na firmy ako Facebook, Apple a iné, ktoré svoju konkurenciu predbehli rýchlo a to najmä preto, lebo ponúkajú lepšie produkty. Žiadna tendencia k monopolizácii teda nenastáva.

Ak silné podniky majú vplyv na exekutívu, súdy a zákonodárstvo, je to spôsobené najmä tým, že vôbec existuje možnosť do týchto vecí zasahovať. Zvýšenie právomocí štátu len napomáha k tomu, aby sa ich niekto silný snažil ovládnuť.

2. Kapitál a etika.
V tomto bode pán Maďarič zdôrazňuje úlohu pravidiel (zákonov) a nie silného štátu.

3. Ceny produktov bez zvýhodnených nákladov.
Snaha výrobcov znižovať ceny je vždy prospešná pre spotrebiteľa. V Indii sa nepredávajú autá, ktoré spĺňajú prísne bezpečnostné normy, pretože to tieto autá predražuje a nikto by si ich nemohol dovoliť. Preto sú tam autá menej bezpečné, no aspoň si ich tamojší ľudia môžu dovoliť. Samozrejme aj tam nájdeme bohatších obyvateľov, ktorý si kupujú drahšie, no bezpečnejšie autá. Úroveň bezpečnostných noriem teda záleží od spotrebiteľov. Ak by sme ich zrušili, mnohí slováci, by si radšej kúpili lacnejšie auto, no iný by uprednostnili svoju bezpečnosť pred ušetrením pár stoviek EUR. Nestaviam sa však proti tomu, aby nejaký štát definoval minimálne bezpečnostné normy, tvrdím len, že treba prihliadať na záujem spotrebiteľa.

Čo sa týka odpadov. Znečistenie riek sa často považuje za negatívnu externalitu veľkovýroby. Údajne je to zlyhaním trhu. No externality z definície neprechádzajú trhom, teda NEMÔŽU byť spôsobené jeho zlyhaním. V skutočnosti je to zlyhaním pravidiel. Ak by tie fungovali, nikto by nemohol svojvoľne znečistiť rieku, les, alebo môj pozemok, pretože ak by to urobil, musel by čeliť trestnému stíhaniu a v konečnom dôsledku vyplatiť odškodné. Legislatíva a zákony nie sú výsledkom trhového mechanizmu, keďže nie sú determinované ponukou a dopytom. Určuje ich centrálna autorita (štát) a tá, v tomto prípade, predstavuje zlyhávajúci článok.

Spravodlivá mzda. To je čo? Mzda je odmenou zamestnancovi za prácu, ktorú vykonal. Túto odmenu by mal určiť sám zamestnávateľ a nie centrálna inštitúcia. Ak by si potom niekto povedal: “za takúto mzdu pracovať nebudem!”, v tom prípade je zamestnávateľ nútený zvýšiť tomuto zamestnancovi mzdu (pokiaľ sa mu to ešte oplatí). Spravodlivá mzda, po ktorej pán Maďarič tak volá, je výsledkom trhového mechanizmu práve preto, že je výsledkom dohody.
Ak nadnárodné spoločnosti získavajú aj s politickým vplyvom neoprávnené výhody na úkor spoločnosti, ako môže pán Maďarič tvrdiť, že riešením toho stavu je zvýšiť moc a vplyv politikov?

4. Trh nekoná automaticky v záujme verejnosti
“Investície do vedeckého výskumu, bezpečnosti, súdnictva, školstva, dopravnej infraštruktúry a obrany zostávajú v rozhodujúcej miere “na krku” štátu.”
Tak napríklad vedecký výskum pozná súkromné investície! Európska Únia samotná v dokumente Europa 2020 si dáva za cieľ zvýšiť podiel investícii do vedy a výskumu na 3% HDP, pričom 2/3 majú tvoriť súkromné investície. Súkromný sektor teda nie len, že je ochotný investovať do tejto oblasti, ale priam sa to od neho vyžaduje. Teda o “rozhodujúcej miere na krku štátu” sa nemôžeme baviť. (pre viac info tu, strana 3)

Sťažovať sa, že výdavky na školstvo sú v rozhodujúcej miere na krku štátu a zároveň sa brániť akémukoľvek spoplatneniu tejto oblasti, je tak trochu schizofrenické.

Dopravná infraštruktúra sa práve pod vedením nominanta strany, ktorej je pán Maďarič členom, začala stavať aj zo súkromného kapitálu. Netvrdil by som teda, že štát to musí robiť. Ak by štát nestaval diaľnice, a znížil dane občanom, oni sami by začali tieto stavby realizovať.

Čo sa týka obrany, bezpečnosti a súdnictva, tieto sú zvyčajne realizované štátom (aj keď by nemuseli), no ani tento fakt nie je dôvodom na posilňovanie úlohy štátu, či vytváranie akéhosi “silného štátu”.

Trh funguje na základe dopytu a ponuky, výslednkom je cena, na ktorej sa musia dohodnúť. Pri každom obchode (transakcii) získavajú obe strany. Jedna sa vzdáva peňazí za tovar (službu), ktorý potrebuje a teda má pre neho vyššiu hodnotu ako dané peniaze; druhá strana prijíma peniaze, pretože majú hodnotu, ktorá prevyšuje hodnotu tovaru, ktorú prisudzuje danému tovaru (službe). Trh teda vždy produkuje obchody (transakcie), ktoré sú v záujme všetkých strán. Tvrdenie, že trh nekoná v záujme verejnosti teda neobstojí. Ak totiž nejaký jav je v záujme verejnosti, verejnosť si daný jav “zaobstará” sama a nepotrebuje na to štát.


Prajem pekný zvyšok dňa, k ďalším bodom sa vyjadrím v blízkej budúcnosti ;)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?