Autor spomínaného článku sa snaží naznačiť, že zvyšovanie produktivity práce (ďalej len PP), ľuďom berie prácu na úkor strojov a preto je škodlivé. Zvyšovanie PP však len umožňuje ľuďom, aby svoju prácu robili efektívnejšie. Je pravdou, že zavedenie strojov do výroby, spôsobuje to, že niektorí pracovníci v danej fabrike už nebudú potrebný. Tu sa to však nekončí. Títo pracovníci sú uvoľnení pre trh práce, kde sa môžu uchádzať o ďalšie pracovné miesto. Hneď ako si ho nájdu, bude viac fabrík produkovať viac tovarov, pri rovnakom množstve pracovníkov. Počet pracovných miest v ekonomike nie je limitovaný, ani po zavedení strojov. Ich zavedenie nám len umožňuje produkovať efektívnejšie a teda lacnejšie (s nižšími nákladmi).
Ďalej autor tvrdí, že zvyšovanie PP núti výrobcov aby vyrábali viac a tak dochádza k akejsi nadprodukcii. Opäť je dôležité pripomenúť, že automatizácia výroby len umožňuje vyrábať efektívnejšie. To však neznamená že sa musí vyrábať viac. Zatiaľ čo autor tvrdí, že fabrika musí vyrábať viac, v skutočnosti môže vyrábať rovnaké množstvo a zrušiť niekoľko pracovných miest, prípadne aj celých fabrík. Alebo sa môže výroba optimalizovať do viacerých menších fabrík, podľa potrieb distribúcie. Podnikateľ pri automatizácii nekalkuluje len so znížením mesačných nákladov, ale so znížením súčasnej hodnoty budúcich nákladov (všetkých). To znamená že celkové náklady na výrobu sa automatizáciou majú znížiť, v opačnom prípade by sám podnikateľ na automatizáciu nepristúpil. Celkovo teda dochádza k zlacneniu výroby. Automatizácia výroby túto nie len nepredraží, na druhej strane ani nevedie k nadprodukcii. Ak celková ponuka nejakého statku prevyšuje celkový dopyt po ňom, spôsobuje to zníženie jeho ceny a teda aj ziskovosti jeho výroby. V prípade že tento zisk klesne príliš nízko, prinúti to podnikateľské subjekty zvážiť zotrvanie na takom trhu a v konečnom dôsledku teda k nadprodukcii z dlhodobého hľadiska nemôže dôjsť. Tá môže nastať len z krátkodobého hľadiska, no v konečnom dôsledku spôsobí len krach najmenej efektívnych podnikov a ich odchod na trhy, kde sú efektívnejšie.
Celkovým dôsledkom zvyšovania PP teda je zvýšenie celkovej výroby, no nejedná sa o jeden statok ale o všetky statky. Tieto sa vďaka efektívnejšej výrobe stanú lacnejšími, a teda celkovo dochádza k tomu, že zvýšenie PP vedie k zvýšeniu životnej úrovne, keďže z toho istého príjmu si pracovníci môžu dovoliť viac tovarov. Opäť prízvukujem, že toto je možné vďaka vysokej PP a teda aj vďaka strojom.
Autor sa v závere svojho príspevku mýli ešte niekoľko krát. Marketing firiem podľa neho vyvoláva akési "umelé túžby". Tento jav nepopieram. Faktom však je, že ak sa niekto nechá takouto umelou túžbou ovplyvniť, je to jeho vlastná chyba. Má však možnosť ju napraviť vrátením produktu, či jeho reklamáciou. Ak sa však niekto slobodne rozhodne nakúpiť statok, ktorý nepotrebuje, je to len a len jeho problém (toto sa netýka klamlivej kampane). Ďalej autor spomína, že tieto umelé túžby sú často financované peniazmi, ktoré spotrebitelia ani nemajú. Táto oblasť je taktiež záujmom podnikateľov ale opäť si treba uvedomiť, že nikto nikoho nenúti kupovať statky, ktoré nepotrebuje, za peniaze, ktoré nemá.
Posledný výrok, ktorý by som rád okomentoval sa týka environmentálnych dopadov. Autor tvrdí, že zvýšenie PP prostredníctvom automatizácie výroby spôsobuje zvýšené nároky na životné prostredie. Aby som bol presný, tvrdí, že automatizovaná výroba si vyžaduje "oveľa viac energie, materiálov a chemikálií". Je pravda, že táto výroba si vyžaduje viac elektrickej energie, no výroba jedného pohára, taniera, auta, či domu si bude stále vyžadovať rovnaké množstvo skla, porcelánu, hliníka a cementu. To čo si vyžaduje viac materiálov a chemikálií je celkové zvýšenie výroby. Logicky ak vyrábam viac, potrebujem viac surovín. To však nemá nič so zvyšovaním PP. Ak sa teda autor sťažuje na zvyšovanie záťaže pre životné prostredie, mal by sa skôr sťažovať svojmu okoliu, nech nekupujú autá, nech nestavajú domy, nech nešportujú, nech jednoducho nespotrebovávajú. Ale keďže spotreba len tak z ničoho nič nezmizne, jedno riešenie sa dá nájsť napríklad v recyklácii.
Autor článku, ktorý kritizujem sa možno nemýli v tom, že životné prostredie čaká ťažké obdobie. Mýli sa však v príčinách, ktoré k tomu viedli a stále vedú. Zvyšovanie PP nespôsobuje zvyšovanie nárokov na suroviny. Tieto nároky zvyšuje rastúca výroba ako taká. Rastúca PP sa však môže prejaviť aj vo vyššej efektivite recyklácie, skladovania, či iných riešení, na ktoré by v tejto oblasti mal autor zamerať svoju pozornosť.
